púšť gobi
Gobi
Púšť Gobi sa rozprestiera na území s rozlohou jeden a pol milióna kilometrov štvorcových. Tiahne sa od južnej časti Mongolska až do Čínskej provincie nazývanej Nei Mongol. Vyzerá to, akoby sa púšť zastavila při veľkom Čínskom múre. Najväčšiu časť jej povrchu pokrývajú malé kamienky nazývané „gobi“, ktoré dali púšti meno. Pretože sa na nich nedarí tráve ani väčším krom, ktoré by pôdu spevňovali, pôdu z týchto miest odnáša veterná erózia a zostávajú tu len obnažené skaly a kamene. Kamenisté púšte sa často vyskytujú aj v iných púšťových oblastiach světa. V severnej Amerike sa im hovorí „desert pevement“, v Austrálii „gibber plains“ a na Strednom východe „hammada“ alebo tiež „reg“. Púšťové rastliny sa prispôsobili drsným podmienkám neúrodnej pustatiny. Mnohé z nich majú kolovitý koreň hlboko zasahujúci a sieť jemných rozvetvených korienkov, ktoré zachytia aj tú najmenšiu vlahu. Povrch listov tučnolistých rastlín pokrýva voskovitá vrstva, ktorá zabraňuje stratám vody. V extrémne suchých oblastiach vydržia semená rastlín driemať v pôde celé roky, aby potom po prvom vydatnejšom daždi vyklíčili.Pre púšť Gobi sú príznačné veľké teplotné rozdiely medzi letom a zimou. V lete sa môžu poludňajšie teploty vyšplhať až na 45°C, no so západom slnka opäť prudko poklesnú. Povrch púšte v noci rýchlo stráca teplo naakmulované cez deň, pretože v tommto suchom podnebí nebránia jeho vyžarovaniu žiadne mraky. V súvislosti s ochladením stúpa v noci vlhkosť vzduchu. V zime tu stojí nízko nad obzorom, a tak môžu teploty v Gobi poklesnúť až na 40°C. Zem je v tomto období na dlhý čas pokrytá vrstvou snehu. Množstvo zrážok sa v tejto púšti z roka na rok mení, nikdy však nie je dostatočné. Púšť Gobi pritom vlastne leží na rovnakej rovnobežke severnej šírky jako prevažná časť západnej Európy, ktorá rozhodne nedostatkom vody netrpí. Do Európy však prúdia najčastejšie západné vetry, ktoré prinášajú vlhkosť od oceánu. Preto tu tak často prší. Keď sa však potom vetry dostávajú ďalej nad pevninu, strácajú postupne všetku vlhkosť, takže při príchode nad púšť Gobi nemôžu už krajinu zavlažiť a skôr ju vysušujú.
Zvieratá:
Ťava Dvojhrbá...
Ťava sa živí trávou, listami a inými časťami rastlín a žije až 40 rokov. Ťavy sa chovajú ako domáce zvieratá, ale slúžia aj ako dopravný prostriedok. Nosia ťažké náklady. Ťava je veľmi otužilá, znáša veľkú slnečnú dennú páľavu i chladné noci v púšti. Naraz dokáže vypiť až 200 litrov vody. Ťava dvojhrbá prejde denne s ťažkým nákladom až 40 km a bez vody vydrží až 45 dní. Nepotí sa a jej krv má stálu hustotu. Ďalšou zaujímavosťou je hustá vlnitá srsť na hrboch, ktorá spolu s tukom tvorí izolačnú vrstvu a chráni ťavu pred suchom, teplom, slnkom aj chladom. Ťavu neprekvapí ani púštna búrka.
Gazela Džejran...
Gazela Džejran bola kôli zvláštnej srsti, z ktorej sa vyrábali zamatové odevy,
takmer vyhubená. Dnes patrí medzi chránené druhy. Gazely Džejran
sú veľmi dôležitou súčasťou stepného ekosystému. Pri pasení totiž
zatláčaju do pôdy semená, trusom pôdu hnoja a pritom všetkom uvoľňujú
priestor pre mladé výhonky.
Hisrória vzniku Gobi
História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti našej planéty. Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi morským dnom, ale potom nastala horotvorná činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie pohoria Altaj a Ťan-šan. V ďalšej geologickej etape druhohôr sa Gobi stala úrodnou oblasťou, ktorú v hojnej miere obývali dinosauri, po ktorých je možné nájsť na púšti mnoho kostných pozostatkov. Koncom kriedy ale začalo dochádzať k dramatickým klimatizačným zmenám, ktorých výsledkom bola zmena zrážkového systému a teda výrazné obmedzenie zrážok. To sa prejavilo na druhotnom vyschnutí riečisk a zmene biotopu z bujnej vegetácie na trávu a kríky.
Rekordný objav dinosaurov v púšti Gobi
Púšť Gobi má aj vlastnú legendu o tajomnom živočíchovi ktorého domáci nazývajú Olgoj Chorchoj. Podľa domácich obyvateľov ide až o 1,5 metrov dlhého slepého červa, ktorý žije v piesočných oblastiach a údajne má na svedomí aj ľudské životy. Pre vedcov je však tvor dosiaľ neznámy.
Púšť Gobi je skutočnou paleontologickou pokladnicou. V roku 1922 bol v tejto oblasti objavený prvý exemplár Psittacosaura, alebo tzv. papagájovitého jaštera. Teraz objavili vedci hneď 67 exemplárov tohto vyhnutého druhu. Na mieste sa zúčastnili odkrývania dva tímy, jeden mongolský a druhý americký.Týmto objavom bol prekonaný minuloročný „úlovok“ paleontológov, kedy objavili naraz v jednej oblasti 30 kostier papagájovitého jaštera. Tieto zvieratá žili približne pred 120 miliónmi rokov a živili sa bylinnou potravou. Mali by byť predchodcami Triceratopov.Dodnes bolo objavených spolu viac než 100 exemplárov, čo odborníkom poskytuje dostatočný materiál, aby sa o týchto zvieratách mnohé dozvedeli. Výška objavených kostier sa pohybuje od 30 do 150 centimetrov.
Komentáre
Prehľad komentárov
Strašne neprehľadné. Neviem, či táto stránka funguje ale radím vám, používajte aj väčšie, menšie písmo, používajte farby, odseky... mnohí to ocenia. =)
hovadina
(diabol, 9. 5. 2012 15:08)je toho hrozne vela nechce sa mi to čítať.tak teda ani neviem o čom to je preto to je hovadina 3:)
...
(...., 16. 4. 2012 18:28)